židia

ŽIDIA sú semitským národom pochádzajúcim z oblasti Blízkeho východu. Okrem označenia Židia sú nazývaní tiež ako Izrael(hebrejsky Jisra’el) alebo Synovia Izraela, Izraeliti (hebrejsky Bnej Jisra’el). Občas sa pre Židov používa aj označenie Hebrejci (hebrejsky עברי, Ivri (sg.); עברים, Ivrim; ruskyJevrej). Najstaršie záznamy o existencii izraelského národa spadajú do 2. tisícročia pred Kr. Počas 3 000 rokov sa Židia zo svojej pravlasti – Izraela – rozšírili do celého sveta. Okrem národnostne-etnickej skupiny tvoria Židia aj skupinu náboženskú.

Pokiaľ sa píše s veľkým prvým písmenom, označuje slovo Žid príslušníka židovského národa, teda Žida v etnickom slova zmysle, zatiaľ čo žid (s malým písmenom) je príslušníkom židovského náboženstva. Oba významy sa do veľkej miery prekrývajú, pretože židovské náboženstvo je pôvodne náboženstvom národným a bolo jedným z určujúcich rysov príslušnosti k židovskému národu. Ďalšími národnými rysmi bolo územie štátu Izraela a Palestíny a jazyk (hebrejčina).

Kto je žid?

21.11.2014 21:22

Tak akýsi suchý základ máte za sebou. a teraz by bolo vhodné začať hlbšou analýzov (nechcem vás však takto rýchlo umučiť, preto všetky informácie tvoriace tú hlbšiu analýzu sa budú ponášať len v línii základné :-D )

Kto je vlastne žid? ..Preskúmame to prostredníctvom etnického vývoja

Židia (hebrejsky יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitským národom pochádzajúcim z oblasti Blízkeho východu. Okrem označenia Židia sú nazývaní tiež ako Izrael(hebrejsky Jisra’el) alebo Synovia Izraela, Izraeliti (hebrejsky Bnej Jisra’el). Občas sa pre Židov používa aj označenie Hebrejci (hebrejsky עברי, Ivri (sg.); עברים, Ivrim; ruskyJevrej). Najstaršie záznamy o existencii izraelského národa spadajú do 2. tisícročia pred Kr. Počas 3 000 rokov sa Židia zo svojej pravlasti – Izraela – rozšírili do celého sveta. Okrem národnostne-etnickej skupiny tvoria Židia aj skupinu náboženskú.

Pokiaľ sa píše s veľkým prvým písmenom, označuje slovo Žid príslušníka židovského národa, teda Žida v etnickom slova zmysle, zatiaľ čo žid (s malým písmenom) je príslušníkom židovského náboženstva. Oba významy sa do veľkej miery prekrývajú, pretože židovské náboženstvo je pôvodne náboženstvom národným a bolo jedným z určujúcich rysov príslušnosti k židovskému národu. Ďalšími národnými rysmi bolo územie štátu Izraela a Palestíny a jazyk (hebrejčina).

nie je to jedno...

21.11.2014 21:29

Ak by sa povedalo, že židia sú jednotní, šlo by prakticky o jedno z najväčších klamstiev všeobecne (  a to vôbec nemusím vychádzať z histórie ktorá tak mierne potvrdzuje názor o "ich súdržnosti a silnej vlastnosti prispôsobiť sa pre blaho väčšiny" ;) )

„Halachický žid“[upraviť | upraviť zdroj]

Žid a žid nemusí byť vždy jedno a to isté. Zatiaľ čo „etnickým Židom“ je nutné sa narodiť, židom podľa židovského náboženského práva – halachy – je možné sa narodiť i stať. Tzv. halachickým židom je každý, kto:

  • sa narodil židovskej matke, ktorá sama bola halachickou židovkou (židovstvo sa dedí matrilineárne, a nie patrilineárne, ako je tomu napr. u islamu)
  • každý, kto podstúpil predpísaným spôsobom gijur a konvertoval k judaizmu. Konvertita je rovnako aj štátom Izrael uznaný za človeka, ktorému náleží právo návratu.

Z tejto definície vyplýva, že človek, ktorý mal napr. židovského dedka, je síce považovaný za Žida štátom Izrael, ale nieje už považovaný za žida z náboženského hľadiska – nieje započítavaný do minjanu, nieje vyvolávaný k Tóre a jeho náboženský status je rovnaký ako u akéhokoľvek inovierca.

Väčšina náboženských (veriacich) židov nepovažuje „nehalachických židov“ vôbec za židov a „etnický“ charakter židovstva viac-menej neuznávajú, rozhodujúca je pre nich halacha. Niektoré malé skupiny ultraortodoxných židovnielenže neuznávajú nehalachických židov, ale neuznávajú ani konvertitov ako plnoprávnych židov. Táto prax je však skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo.

Etnické rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné židovské obyvateľstvo je možné rozdeliť podľa pôvodu a oblastí, kde Židia žili alebo žijú, a to následovne:

  • Aškenázi – ide o Židov pochádzajúcich predovšetkým zo strednej a východnej Európy, tvoria viac ako 70 % svetovej židovskej populácie. Dnes žijú predovšetkým v Izraeli (48 % populácie), USA, Kanade a Európe.
  • Sefardi – ide o Židov pochádzajúcich z oblasti Španielska a Stredomoria. Dnes žijú v Izraeli (spolu s Mizrachim 52 % populácie), Francúzsku a Latinskej Amerike.
  • Mizrachim – Židia pochádzajúci z arabských krajín, predovšetkým IrakIránSýria a Libanon. Medzi Mizrachim sa počítajú aj exotické skupiny ako Berberskí židiaHorskí židia z KaukazuKurdistanu a pod. Hlavné centrum ich populácie je v Izraeli.

Okrem týchto veľkých skupín existujú ešte skupiny menšie, ktorých príslušníci tvoria komunity v rade stovák až tisícov členov.

 


Vytvorte si web stránku zdarma! Webnode